H. – G. Gadamer a Herakleitova sémantická hra
Mgr. Kristína Bosáková
Katedra filozofie
a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
Hra (Spiel), sviatok
(Fest) a rituál (Ritual) patria základným motívom Gadamerovej,
hermeneuticky chápanej estetiky. Pojmu hry je venovaná značná časť estetických
štúdií v kľúčovom diele Pravda a Metóda (Wahrheit und Methode)
a k jeho ďalšiemu rozvíjaniu a obohateniu o kategórie
sviatku a rituálu dochádza podľa Gadamerovho žiaka, Jeana Grondina
v Saldzburských prednáškach z roku 1974, ktoré vyšli pod súborným
názvom Aktualita krásneho (Die Aktualität des Schönen). V tomto príspevku
sa však nechcem zaoberať Gadamerovou teóriou umenia, ale ukázať, ako sa
vyrovnáva s Herakleitovou hrou zo slovami a kde by sa vo svojom
interpretačnom úsilí mohol pokojne oprieť aj o pojem hry, definovanej nie
schillerovsky, ako protiklad vážneho (der Ernst), ale ako nároku (Anspruch)
a oslovenia (Anrede), ktoré v sebe to vážne už implicitne obsahuje.
Pretože Herakleitove zlomky sú obdivuhodnou sémantickou hrou tak, ako je pre
Nietzscheho celý Herakleitov svet „krásnou, nevinnou hrou Aeona“ (Nietzsche).
Je to hra s mimoriadnej vážnym obsahom, vťahuje nás do vnútra svojho
diania, robí z nás spoluhráčov až časom strácame prehľad, či my hráme hru,
alebo sa niečo pohráva s nami.
Game (Spiel),
feast (Fest) and ritual (Ritual) belong to the fundamental motives of Gadamer´s
hermeneutical esthetics. Main part of the esthetical studies in his
important work Truth and Method (Wahrheit und Methode) is dedicated to the
concept of game. Its further development and enrichment with the
categories of festivity and ritual follows, according to Gadamers student, Jean
Grondin, in the